Lignocelulózova biomasa (drevo, seno, slama, …) je najrozšírenejší obnoviteľný materiál na Zemi. Ľudia ju používajú na rozličné účely od nepamäti. V súčasnosti sa považuje za dôležitý zdroj biopalív (metán, etanol)  nezvyšujúcich množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, ale aj rozličných chemikálii a materiálov. Biomasa sa skladá z troch základných zložiek, lignínu, hemicelulózy a celulózy. Hemicelulóza a celulóza hlavne prispievajú svojimi zložkami k fermentácii na biometán (v bioplynových staniciach) alebo k produkcii bioetanolu, ktorý sa pridáva do benzínu.

Lignín je fenolový vysokomolekulárny biopolymér (600 – 15000 kDa), ktorý vytvára ochrannú a kotviacu vrstvu pre vlákna celulózy a hemicelulózy.

Lignín tvorí 10 – 35 % organickej matrice dreva, tráv, listov a ihličia a tvorí približne 20 % celkovej hmoty zemskej biosféry. Surový lignín v množstve 40 – 50 miliónov ton ročne na celom svete sa získava hlavne pri výrobe papiera a buničiny. Ako nízko hodnotová látka sa používa ako zdroj energie spaľovaním a menej ako 5 % sa využíva na iné účely, hlavne pre produkciu niektorých špecializovaných chemikálii a ako aditívum pri produkcii drevo- plastických kompozitov. V posledných rokoch sa výskum zameral na produkciu uhlíkových vlákien, potrebná technológia však ešte nie je dostupná. Uhlíkové vlákna majú všestranné využitie, napr. v stavebníctve, automobilovom a leteckom priemysle a všade tam, kde sú potrebné ľahké a pevné materiály. Uhlíkové vlákna vyrábané z odpadných látok (lignínu) pri spracovaní biomasy by sa mohli presadiť na trhu hlavne nízkou cenou.